Športové blogy

V článku sa môžete dočítať o dvoch príbehoch, ktoré napísali ľudia, ktorí majú priamo skúsenosti so slovenským hokejom. Sú o tréningovom programe a ako bola na hokejistoch vykonaná krivda len preto, že neboli schopní platiť. Príbehy boli prvotne uverejnené na fóre spojmesaprehokej.eu. Znie to fakt dosť tragicky.

Moj syn zacal hrat hokej ako patrocny.Treningy,zapasy,sustredenia.Nosenie vystroje na kazdy trening az kym sa nedostal do sportovej triedy.Miloval hokej.Nikdy som nemala prehnane ambicie,ako niektori oteckovia.Stacilo mi,ze zmysluplne travi volny cas.Fandila som mu aj jeho spoluhracom.Uz v ziackych rocnikoch vsak vladne protekcia.Kto zasponzoruje,toho dieta hra.Par vyvolenych taha cele zapasy,kym ostatni zohrievaju lavicku.Moj syn to vo veku 7,8,9…rokov nechapal.Drel o to viac.Na zapasoch sa nestacil ani rozkorculovat a uz bol dolu.Hlavne,ze som vsetko platila.Nebola to mala suma.Zvlast ked som zostala sama s tromi detmi.Skratim to. Vydrzal do 18rokov.Raz prisiel z treningu bez vystroja.Nechal ho v satni a odisiel.Viac korcule neobul.Sklamany,zlomeny z nasho hokeja.Nie len moj syn.Aj dalsi chlapci,ktorych rodicia nemaju na sponzorovanie autobusu,ci dresy atd.Nemame ani na to,aby som ho vozila do ineho mesta,ci do ,,desiatej,,ligy do Rakuska.V Trnave je to tak.

Roky fandím našim hokejistom a ich víťazstvá a prehry som vždy prežívala s emóciami. Vždy som ale verila, že chceli v každom zápase podať ten najlepší výkon a urobiť radosť fanúšikom. Nemyslím si, že by náročky korčuľovali po ľade len tak bez záujmu o hru. Ono priznajme si, každého z nás si nájde “deň blbec” a môžem robiť čokoľvek, nedarí sa. Smutné je však to, že aj ja som mala v rodine nadaného hokejistu, ale problém bol v tom, že keď prešiel na tzv. športové gymnázium, prvé, čo tréner urobil, zapýtal si. No a keďže jeho rodičia nemali v tom čase -cca pred desiatimi rokmi- 10 000 navyše, chlapec sedel na striedačke a po pol roku bol taký deprimovaný, že odišiel zo školy a o hokeji nechcel ani počuť. Takže takto to funguje a preto je náš hokej tam, kde až klesol. Teraz ma ale najviac mrzí, že hokejisti, ktorí pre náš hokej urobili veľa, mlčia. Nechápem ich postoj, pretože väčšina z nich je na Slovensku, majú tu domy, rodiny a podľa ich vyjadrení, chcú po skončení kariéry hokejistov žiť tu, doma. Oni by asi najviac mohli pohnúť ľady, aj keď sa hovorí, že proti vetru…..Neodsudzujem ich, ani neobviňujem, že nechcú reprezentovať. Je to ich rozhodnutie a majú na to určite dôvody. Myslím si však, že by im nemalo byť ľahostajné, že to, čo oni potom a drinou vydobyli, sa váľa v blate a marazme. Snáď by bolo dobré, zverejniť oficiálne stránky tých, ktorí majú na internete svoje stránky a ľudia by mohli posielať aj im výzvu na podporu tohto boja.Takýto je môj názor. Prajem všetkým pekný deň a nevzdávajme to.

pošli do vybrali.sme.sk

Predošlé príspevky od autora menom admin

• Budaj zachraňuje, čo sa dá (Video)
• Zápas Žilina - Marseille vysoko ovplyvnil rozhodca
• Prečo slovenský hokej nemôže byť lepší...