Športové blogy

Rôzne športové zväzy, no a hlavne ten hokejový sa vyhovárajú, že mladí nemajú záujem športovať, a preto nevyrastá nová generácia nádejných dajme tomu olympionikov. Toto tvrdenie však podľa mňa pravda nie je. Záujem možno klesá, ale určite nie viac ako v krajínach s ktorými súperíme.

V prvom rade by som chcel podotknúť, že mladí nevedia, ako sa dostať napríklad k takému hokeju. Keď som bol menší, chcel som hrať ľadový hokej, ale proste som nevedel, kde by sa dalo prihlásiť, alebo čo by trebalo preto urobiť, a tak som to proste ani neskúsil. Druhým bodom v tejto kategórii je nedostatočné zázemie a infraštruktúra športovísk. Zoberme si opäť za príklad taký hokej. Na Slovensku v súčasnosti existuje dokopy 66 štadiónov respektíve klzísk. Vo Fínsku, ktoré je porovnateľné z hľadiska počtu obyvateľov je to až štvornásobne viac !

Čo sa týka mladých a ich nechuti k športu, z vlasntej skúsenosti viem, že to pravda nie je. Mám ešte v živej pamäti, ako početná skupina rôznych ľudí chodila do telocvične zahrať si nejaký šport aj vo svojom voľnom čase, či už to bol futbal, volejbal, stolný tenis, basketbal a iné. Boli to žiaci rôznych vekových skupín od tých najmladších až po tých najstarších, ktorí školu už končili. Napríklad na futbalový krúžok sa prihlásilo tak veľa záujemcov, že musel byť rozdelení do dvoch skupín, aby každý dostal rovnakú šancu si zahrať, a dokonca si spomínam, že pár krát si do lopty prišli zakopať aj dievčatá. Vidíte tu niekde lenivosť ? Ja nie…

A na záver mám ešte jeden príbeh, ktorý určite každého presvedčí, že dospievajúci človek má snahu byť fyzicky aktívny. Momentálne študujem v poslednom ročníku na matematicko-fyzikálnom gymnáziu. Tento rok nebol na zozname krúžkov žiaden zo zameraním na šport (s výnimkou plávania). Študenti však tak veľmi chceli športovať, že si zistili cenu ročného nájomného za telocviňu (cca. 350€). V krátkom čase bolo vyzbieraných 28 vzdelávacích poukazov, pričom informácia o takejto snahe nebola nikde oficiálne zverejnená a šírila sa len v pár triedach prostredníctvom ústneho podania respektíve pár statusov na Facebooku. Tento krok tak umožní žiakom raz do týždňa (cez víkend) ísť si zahrať futbal či iný šport. Všetko toto vzniklo bez akejkoľvek iniciatívy nejakého telocvikára, či inej, za túto sféru zodpovednej, osoby.

Takže nech mi nikto netvrdí, že úpadok akéhokoľvek športu na Slovensku v porovnaní s konkurenciou je spôsobený lenivosťou mládeže obetovať svoj voľný čas na rôznorodé fyzické aktivity. Chybu by som skôr hľadal v nedostatočnom zázemi, podmienkach, infraštruktúre a v neposlednom rade aj v neuspokojivej možnosti sa informovať kde sa dá ten ktorý šport vykonávať.

Predošlé príspevky od autora menom Valerián Lukačko

• 4 tipy na ideálny darček
• Rady ako si zachovať zdravie
• Ako som začal tipovať na internete